Pohyb a víno- Harmónia života

Toskánsky denník 03/2025

Keďže väčšinou uverejňujem príbehy, ktoré sa nejakým spôsobom spájajú s vínom, mnoho z vás si možno pomyslelo, že „veď táto tu len chlastá a nič iné nerobí“. 

Myslela si to aj jedna pani na Instagrame. Pani, ktorá ma ani len nesledovala, ale dala si tú námahu, aby mi pod jeden pekný post z vinárskeho prostredia, spred dvoch rokov, kde sme s našimi vzácnymi hosťami z Holandska navštívili jedno z najprestížnejších vinárstiev v Bolgheri, ktoré patrí rodine Antinori, napísala, že to, čo tu ukazujem je len „lenivý životný štýl, v ktorom len pijeme a jeme„.

Toto vinárstvo má krásnu reštauráciu so zelenou záhradou, kde počas leta prestierajú stoly a večeriate tak priamo pod šírym nebom s výhľadom do viníc osvetlených mesiacom.  A vínne degustácie? Tie sú s veľkým D. Napriek vznešenému prostrediu tu nie je predpísaný žiaden drescode, ale toto miesto si jednoducho vyžaduje pekné letné šaty.

Len si to predstavte: „Sedíte v letných šatách v tieni pergoly obrastenej viničom, na stole máte päť pohárov, kam vám postupne budú dolievať vína, ste v príjemnej spoločnosti, pred sebou máte len vinice, ktoré sa zelenajú najviac ako sa dá, a za nimi, za nimi sa v diaľke ligoce morská plocha. Nie je to nádhera? A teraz si predstavte, ako postupne od sviežeho morského vína z odrody Vermentino, tak typickej pre túto vinársku oblasť v Bolgheri, prechádzate k ružovému „Scalabrone“, ktoré patrí k prvým ružovým vínam na toskánskom pobreží celkovo. Pokračujete klasickým červeným „Bruciato„, ktoré možno poznáte aj zo slovenských reštaurácií a vinoték. Nasleduje elegantný zamatový Merlot „Con’t Ugo“, ktorý patrí k mojím najobľúbenejším Merlotom celkovo, až sa dostanete k hlavnému vínu vinárstva s rovnomenným názvom: Guado al Tasso. 

Po veľkolepej ochutnávke začnú prichádzať ďalší priatelia, ktoým sa nechcelo počas teplého augustového popoludnia sediet za stolom a dívať sa do viníc, a tak radšej ostali pri bazéne v Agriturismo Campallegro a pridali sa k nám až na večeru. My to tak už máme, že keď sme veľká skupina, sadáme si automatocky tak, že muži k sebe, ženy k sebe a deti k sebe. Najprv sa objedná jedlo deťom, a výber jedla pre dospelých zvyčajne nechávajú na nás, na domácich. Ja mám najradšej, keď sa objednajú rôzne predjedlá „antipasti“, dajú sa na stred stola, a takýmto spôsobom všetci môžeme ochutnať viac vecí. Potom si každý objedná cestoviny podľa svojej chute, a secondi– druhé jedlá opäť ochutnávame. Sladká bodka- „dolce“ v podobe dezertu nesmie chýbať, aj keď ja osobne dezerty až tak neobľubujem.

Ale naspäť k hejtu. Dva roky potom, čo som pridala na instagram tieto krásne fotky z jedného krásneho a vydareného toskánskeho večera, si neznáma pani dala tú námahu, aby skrolovala fotky na mojom feede až dva roky a päťsto postov dozadu. No a pri tomto jej napadlo napísať mi, že ona by teda takýto život nechcela, že vždy len jeme a pijeme a že to, čo tu propagujem, je spojené s lenivosťou a to teda vôbec nie je nič pre ňu…

Ibaže milá pani nevie, že som v ten deň ráno vstala o 6, aby som si dala hodinoovú prechádzku pri mori so psom. Pani nevie, že sme doobedu v agriturisme riešili hostí a rôzne veci okolo chodu turistickej štruktúry, kde všetko musí fungovať ako švajčiarske hodinky. Pani nevie, že som si po obede dala ešte polhodinové plávanie v bazéne. A nevie ani to, že na druhý deň po ochutnávke som zas vstala skoro, aby som vyvenčila psa a večer šla na rýchlu chôdzu. Samozrejme, nemá to odkiaľ vedieť. Nepridávam to na Instagram. Ale to neznamená, že nešportujem a že sa nehýbem.

Mňa jej komentár nerozhodil, lebo ja viem, čo viem, a to, že ona nevie, nie je môj problém. Taktiež je jej problém, že rieši život niekoho, koho ani nepozná a ani nesleduje. Ale slušne som jej odpísala, že ochutnávky vína, dobré jedlo, dobrá nálada, víno a posedenia s priateľmi sú to, kvôli čomu sa k nám naši hostia opakovane vracajú na dovolenky. A tak je normálne, že to je to, čo ukazujem aj na sociálnych sieťach. Pre nás to nie je len zábava, aj keď to tak z fotiek môže vyzerať. Pre nás je to práca, ktorá nás živí.

Pani mi už na toto nič neodpísala, ale sama sa občas divím, akí ľudia sa môžu skrývať za profilmi s neškodnými profilovými fotkami so zvieratkami a kvietkami. Našťastie, toto sa mi stalo len druhýkrát v živote- raz mi jeden nefolllower okomentoval moju paradajkovú polievku, s ktorou som vyhrala prvé miesto v kuchárskej súťaži tu v Taliansku, že čo to varím za „guláše“ a že som až toxicky pozitívny profil. No prosím. Ďakujem. Tak ja už neviem no, ale pri ďalšom cvičení a prechádzkach si budem robiť fotky, aby ľudia, ktorí ma nesledujú, mohli vidieť, že okrem vína si rada aj zašportujem. A pridám tam aj tie dni, keď je všetko na hovno. Nech majú radosť.  Aby som tu nepropagovala len samé pekné veci.

Berte to prosím všetko s humorom. A športujte, hýbte sa. Ale robte to kvôli sebe. A potom si kľudne dajte pohár vína. Nech je to celé v dokonalej rovnováhe.