Slovenky v Toskánsku: V jednote je sila

V jednote je sila. Slová, ktoré sa mi v hlave premietajú už niekoľko dní. A myslím si, že presne opisujú priateľstvo a ženský kruh, ktorý sme si tu v Toskánsku s mojimi priateľkami Lindou Hudecovou a Máriou Mikloškovou vytvorili. 

Mária Miklošková, Veronika Nováková, Linda Hudecová
FOTO: Anna Kovačič

O tom, že je naše priateľstvo jedinečné, sme vedeli už dávno. Nejdem tu písať celý príbeh odznovu, ten si momentálne môžete prečítať v marcovom čísle časopisu Moja Psychológia. Aké symbolické, že tento článok vyšiel práve v marci. Pár dní pred tým, než sme sa vybrali osláviť MDŽ do Ríma. Veď keď vás Slovenské veľvyslanectvo v Ríme pozve na neformálne stretnutie úspešných Sloveniek, tak jednoducho nemôžete odmietnuť. 

MDŽ nikdy nepatrilo k sviatku, na ktorom by som si nejak výnimočne dávala záležať. Pamätám si červené karafiáty a bomboniéry, ale inak sa mi s týmto dňom nespájajú nejaké špeciálne spomienky. Až doteraz. Začala by som s tým, že v Taliansku sa ženy zvyčajne obdarúvajú kytičkami jemných žltých kvietkov mimózy, ktorá je zároveň symbolom tohto dňa. Talianske ženy si tento deň pripomínajú práve týmto gestom, alebo si večer si s priateľkami doprajú príjemnú večeru. Nebyť tohto pozvania, asi by som ako každý rok ocenila kytičku mimózy od môjho syna a bol by to deň ako každý iný. Ibaže takto to celé nabralo úplne iné rozmery. 

Cestu z Toskánska do Ríma bolo treba naplánovať. Autom? Vlakom? Odkiaľ? Kedy vyraziť a kedy sa vrátiť? Rím je z Ceciny vzdialený cca tri hodiny cesty autom aj vlakom. Zhodli sme sa, že pôjdeme odtiaľto. Vlakom. Skoro ráno tam, a naspäť až ku večeru. Veď keď už sme raz tam, tak malá prechádzka po meste musí byť. Kúpili sme lístky na vlak. Ibaže, ako to už v Taliansku chodí, vždy sa môže všetko nečakane zmeniť. Národný generálny štrajk vyhlásený na tento deň priniesol (ne)malé obavy. Z udalosti, na ktorú sme sa tak tešili, sme zrazu začali mať stres. Pôjde ráno vlak? Stihneme prestúpiť na ďalší vlak? Nájdeme na stanici taxík a stihneme prísť včas na ambasádu? A čo ten vlak späť domov? Pôjde vôbec? A tak Linda jednoducho zahlásila: „Poďme autom!“. 

Ráno, ešte pred siedmou sme sa stretli, nasadli sme do auta a vyrazili tam, kam vedú všetky cesty. Pred šoférovaním vo veľkom meste sme mali všetky tri veľký rešpekt, ale keďže je Slovenské veľvyslanectvo v Ríme mimo centra, Linda to dala úplne bez problémov. Viete si predstaviť tie rozhovory v aute, že? Išlo to tak harmonicky, že sme na miesto činu dorazili v predstihu. Mali sme taký plán, že si niekde ešte dáme kávičku a zájdeme na záchod, ale keďže v okolí sme žiadny bar ani kaviareň nenašli, odvážne sme zazvonili. A tam už to išlo samé od seba. Krásna ženská energia, príjemné rozhovory a zoznamovanie sa. S niektorými ženami sa „poznáme“ zo sociálnych sietí, tak bolo skvelé zoznámiť sa konečne aj naživo.

MDZ a stretnutie úspešných Sloveniek, ktoré pôsobia v Taliansku. 8.3.2022

Pamätám si, ako som raz išla robiť rozhovor do jedného významného vinárstva, a mala som na kabáte pripnutú brošňu, ktorú mi darovala Linda. Pani, ktorá ma sprevádzala vinárstvom z nej nevedela spusiť oči, a tak nejak prišlo k tomu, že takéto krásne šperky vyrába moja slovenská kamarátka v Toskánsku. A ona mi tak vraví, že „Vy Slovenky tu v Taliansku zvyčajne robíte vždy pekné a zaujímavé veci.“. Keď som tak nad tým rozmýšľala, tak je to fakt pravda. Ale toto bolo prvýkrát, čo som od Talianky počula takéto pekné slová o nás, Slovenkách. A toto stretnutie úspešných Sloveniek v Ríme ma v tomto tvrdení len potvrdilo. 

Po ceste naspäť sme sa v aute veľa rozprávali. A boli sme vďačné a šťastné, že sme mali tú česť zúčastniť sa tejto udalosti. A boli sme ešte o niečo viac hrdé na naše priateľstvo a na to, čo sme si takto vytvorili. Je to veľmi vzácne. Večer sme zavŕšili večerou v príjemnej reštaurácii. S Máriou sme boli také hrdé na Lindu, že odšoférovala celú cestu, že sme každá z nás niekde nabrali odvahu postaviť sa a pred celou sálou porozprávať ten náš príbeh, a hoci sme na stretnutie šli každá za seba, prišli sme tam ako celok. Tri slovenské kamarátky z Toskánska, ktoré sa navzájom podporujú a pomáhajú si. Ženy ženám. Lebo v jednote je sila priatelia. O to viac, keď žijete v zahraničí. 

Príbeh o tom, kde a ako sa toto priatelstvo a náš ženský kruh zrodil, sa dočítate v aktuálnom vydaní (marec, 2022) časopisu Moja Psychologia. Foto: Anna Kovačič.

Som novinárka a autorka e-booku "Po Toskánsku s deťmi. Už 10 rokov žijem na toskánskom pobreží, milujem písanie a fotenie a prostredníctvom mojich príbehov a fotografií vás rada prenesiem do milovaného Talianska, kde vás pozývam nahliadnuť do povestnej "La Dolce Vita". Môj príbeh si môžete prečítať tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.