Nealkoholické víno ako dôsledok prísnejších opatrení už aj v Toskánsku

Toskánsky denník 02/2025

Viete si predstaviť, že už aj do takej krajiny akou je Toskánsko, ktorá je preslávená sýtym červeným vínom, dorazil trend nealkoholických vín? Prezradím vám, prečo to tak je. 

Okrem toho, že všetci dobre vieme, že alkohol škodí nášmu zdraviu atď. atď. atď., aj keď podľa niektorých múdrych kníh, ktoré odporúčajú aj MUDr.,  pohár kvalitného vína denne, môže mať pre náš organizmus aj blahodarné účinky. Ide však o kvantitu. Bavíme sa o jednom pohári denne. Lebo práve toto je kvantita alkoholu, ktorá sa po novom akceptuje u šoférov v Taliansku, hoci donedávna bolo v tomto o niečo prístupnejšie. Viete, nejakým spôsobom sa s tým počíta, že mnoho ľudí ide na rôzne večere či večierky s autom a  šoféruje. A že aj keď ide na tú večeru s autom, tak tam víno bude súčasťou. Lebo je. Je to také talianske.

A teraz si predstavte, že v krajine, kde bol vždy povolený limit O,5 promile, čo je presne ten pohár vína, piva alebo povedzme jedno aperitívo, zaviedli prísnejšie sankcie. Aby sme sa chápali, ten povolený limit 0,5 promile ostal. Ale ak ho prešvihnete, tak vás čakajú mastnejšie pokuty, odňatie vodičského preukazu či dokonca vám môžu vziať aj auto. A to už si jeden trošku rozmyslí, či mu stojí za to riskovať. Ale čo sa stalo. Taliani sa vydesili a začali redukovať príjem alkoholu. Čím automaticky aj reštauráciám klesli zárobky z predaja vín, a výrobcom vína klesli zákazky. A tak dookola, začarovaný kruh. Ale to by neboli Taliani, aby nezačali premýšľať a vymýšľať, akým spôsobom by sa mohli vynájsť aj v tomto „probléme“. A riešením je práve nealkoholické víno. 

Akože skúste si predstaviť, že si k stejku „bistecca alla fiorentina“ dáte nealkoholické víno. Uff no, ja sa priznávam, ťažko sa mi to aj predstavuje a zatiaľ som, poviem vám pravdu, nealkoholické víno ani neochutnala. To si potom radšej dám hroznový mušt. Ale divili by ste sa, ani ten sa tu v Toskánsku nedá len tak ľahko nájsť. A pri tom, ja ho poznám veľmi dobre zo Slovenska. Nechýbal ani na našom vianočnom stole- mala som ho z vinárstva Zeliska, a okrem toho, že si na ňom pochutnal náš syn, poslúžil aj ako prípitok pre všetkých, ktorý na vianočný obed či silvestrovskú večeru prišli autom.  

Nerada by som odsudzovala nealkoholické víno, keď som ho ešte ani sama neskúšala, ale asi by som si radšej dala ten mušt, alebo obyčajnú neperlivú vodu. Neviem, piť nealkoholické víno mi trošku príde ako platiť v obchode s peniazmi z hry Monopoly. 

Takže zatiaľ sa držím toho, že ak už nemôžem mať víno, tak si dám radšej vodu. Ale mne sa ľahko hovorí, lebo v poslednej dobe šoférujem veľmi málo, a aj keď idem na nejaké ochutnávky, tak mám so sebou šoféra.

Trošku odbočím od vína, lebo šoférovanie je pre mňa tiež veľkou témou a jeden zo záväzkov, ktoré som si tento rok sľúbila. Ja totiž posledné roky takmer nešoférujem. Aby sme sa rozumeli, ja som na mojom žltom šípe -Fiat Punto Cabrio kedysi chodila zo Slovenska do Toskánska autom kludne aj sama. Ale potom som sa stala mamou, a začala som sa báť, že počas šoférovania nezvládnem sledovať aj potreby malého bábätka. Keď mal syn asi rok, tak som si povedala, že buď začnem šoférovať, alebo budem sedieť doma na zadku. Tak som šla, a najistejšie som sa cítila v mužovom starom jeepe, ktorý som volala „mucca“- krava. 

A potom prišla pandémia, opäť sme boli len doma a opäť sa mi vrátil ten strach. Myslím si, že to je nejaký blok, na ktorom musím pracovať, takže verím, že tento rok bude tým rokom, kedy ma opäť uvidíte brázdiť cesty. Už roky pokukujem po takej tej malej Fiatke 500 v edícii Dolce Vita. Však povedzte sami, nie je to auto ako urobené pre mňa? Ibaže, posledné týždne trošku mením názor aj v tomto. Čo ja s takou malou Fiatkou? Však ja potrebujem poriadny jeep, pokojne retro, ale taký, v ktorom keď vyjdem na cesty, a hlavne na tie úzke vidiecke, ktoré lemujú celé Toskánsko, tak sa všetci radšej uhnú a nechajú ma prejsť. 

A možnože, keď si raz kúpim zas to auto, tak začnem piť aj nealkoholické víno. Lebo, prezradím vám tajomstvo, ja keď šoférujem, alkohol nepijem, ani len ten pohár. Ja by som sa už ani po jednom malom pohári vína nevedela plne sústrediť na jazdu a tak radšej neriskujem.

A vy, milí moji, ak prídete do Talianska autom, a budete mať chuť dať si víno, tak len striedmo alebo radšej auto odstavte a užite si vínko napríklad na terase vášho apartmánu s výhľadom do toskánskej krajiny.     

To je, mimochodom, aj dôvod, prečo sme začali organizovať ochutnávky vína a tematické večere aj u nás v Agriturismo Campallegro. Aby naši hostia nemuseli šoférovať, mohli sa uvoľniť, a potom sa len zľahka presunúť do svojich apartmánov. Je to veľká pridaná hodnota.

Inak, ak ste nestihli tzv. “suchý január”, tak ešte stále si môžete dať “suchý február” a dopriať si mesiac bez alkoholu. Február má aj menej dní, a celkovo ubieha rýchlejšie ako pomalý, nikdy nekončiaci január. Tak vitaj, február. Suchý, či mokrý, hlavne nech si príjemný!

S láskou,

Veronika

1.2.2025, Marina di Cecina