Ferragosto a 10 najsilnejších momentov môjho toskánskeho leta

Ani neviem ako, a zrazu tu máme Ferragosto, obľúbený, ale aj nenávidený sviatok všetkých Talianov. Tí, čo milujú chaos, hlasnú hudbu, viacchodové obedy v početnom zložení rodiny, plážové párty a skupinové tance, tí si prídu na svoje. A potom je tu druhá skupinka, ktorá sa pred týmto letným sviatkom radšej ukryje doma v chládku, zapne si ventilátor a s pokorou čaká, kým o polnoci doznejú posledné výbuchy ohňostroja…

Pre mňa osobne tento sviatok nič dôležité neznamená. Je to deň ako každý iný, akurát s tým, že je všade veľa ľudí. Ale nebolo to vždy tak. V mojich toskánskych začiatkoch, keď som bola stážistka vo vinárstve, to bol deň, kedy sa pracovalo dvojnásobne. Pamätám si, ako sme raz počas tohto sviatku robili v Livorne ochutnávku vín počas konských dostihov. Všetci oslavovali, okrem nás. Aj u nás v agriturisme patrilo Ferragosto vždy k tým dňom, kedy sa organizovali veľké večere pre hostí. Dlhé a únavné. Jediným svetlým bodom boli tradičné ohňostroje, ktoré sa u nás v Marina di Cecina vždy rozsvietia pred polnocou nad celým mestom, a dovidieť na nich aj od nás z detského ihriska.

Dnes som vďačná za to, že môžem byť počas tohto dňa doma. Z vlastnej vôle. Mohla by som nabaliť potrebnú výbavu a vydať sa na dobrodružstvo k moru. A čakať, kedy ma niekto obleje vedrom studenej vody len tak, pretože je Ferragosto. Mohli by sme ísť k bazénu, pretože tak robí každý. Mohli by sme ísť na výlet, alebo na nedeľný obed niekam ďaleko. Mohli by sme zorganizovať niečo veľkolepé s kamarátmi. Ale ja som v tento deň s radosťou doma. Rada si dám na miesto šampanského vychladenú neperlivú vodu s citrónom a šťavnatý melón na miesto sýteho obeda. A večer si možno tie ohňostroje pôjdeme pozrieť. Z detského ihriska, ako zvyčajne. 🙂

Ale tento deň je v niečom predsa len výnimočný. Je to taký malý letný „Nový rok“, kedy zvyčajne bilancujem. Veľká časť leta je nenávratne preč. A aj by ma možno prepadla nostalgia, ale keďže žijem na pobreží v turistickej oblasti, tak viem, že to tak ani zďaleka nie je. Tie týždne po Ferragoste sú dokonca vždy o čosi náročnejšie. Ešte stále je všade plno ľudí a odvšadiaľ znie hlasná hudba. A väčšinou všetci, čo pracujeme v turizme, začíname pociťovať únavu. A začíname čakať na sviežejší septembrový vánok a prázdnejšie pláže. A začíname spomínať na to leto letúce, ktoré zas niekam uletelo. Aj to moje malo svoje pekné aj horšie dni. A toto sú jeho najsilnejšie momenty

Fotenie s dreamteamom

Letná sezóna nám tento rok odštartovala veľmi originálnym spôsobom. Mali sme tu totiž skvelý tím z českého časopisu Žena a život, s ktorým sme podnikli veľmi krásne fotenia v agriturisme a v okolí a ja som spoznala fakt skvelé ženy. Poznáte to, keď sa zrazu ocitnete medzi rovnako naladenými osobami, zdá sa vám, že sa poznáte už roky a všetko tak pekne plynie? Tak presne toto sa tu dialo začiatkom júna, a výsledky si môžete pozrieť aj v aktuálnych číslach časopisu Žena a život. A okrem toho, v tomto období vznikla aj úvodná fotka môjho webu, za ktorú vďačím skvelej fotogrfake Aničke Kovačič, ktorá je najlepšia z najlepších. Vždy keď zahliadnem túto fotku, spomeniem si na ten teplý deň začínajúceho leta, bezstarostný smiech dievčat, otváranie prosecca a neopísateľný pocit šťastia.  Aj toto je pre mňa La dolce vita.

E-book Po Toskánsku s deťmi

Po dlhých mesiacoch tvorenia som konečne vyšla von s mojim prvým e-bookom o cestovaní po Toskánsku s deťmi. Veľa som síce nespala a stále som niečo tvorila a riešila, ale stálo to za to. Mám rada ten tvorivý proces a to nadšenie, s ktorým so to celé robila. Ale aby som bola úprimná, o výsledný efekt sa postarala aj grafička Lucka. Predsa len, každý máme talent na niečo iné, čo poviete? Ale viete čo na to bolo najkrajšie? Ešte predtým, ako som
e-book poslala do sveta, prišla mi prvá objednávka, kde mi pani písala, že tento e-book jednoducho potrebuje. Hneď. A ja som bola šťastím dojatá.

Dolce far niente v Bolgheri Green

Existuje jedno veľmi krásne miesto, ktoré by ste mali navštíviť, keď budete poblíž toskásnkeho pobrežia. A je ním Bolgheri Green, veľmi originálny koncept a s výbornými vínami a vegetariánskou kuchyňou. Asi dobre viete, že to koncom júna v Taliansku žilo futbalom. A tak keď naši muži zobrali našich synov na zápas, my sme sa s mojou kamarátkou Aničkou s radosťou presunuli do tejto zelenej oázy, sadli si na koberec uprostred lúky, objednali si ružové perlivé vínko, niečo pod zub, a užívali si ten pokoj. A samozrejme, bolo to samé bla bla bla, ako to jej muž nazval. Ale dodnes na ten večer rada spomínam.

Vzácny čas s mojimi rodičmi

Koncom júna prišli aj moji rodičia. Keď vás delí 1300 kilometrov, tak si užívate každú spoločnú chvíľku ešte o niečo viac. Zhodou okolností mal môj otec akurát narodeniny, tak sme mu pripravili prekvapenie, a oslávili to vo veľkom štýle. S vychladeným proseccom a večerným kúpaním v nádherných kúpeľoch Calidario pri Venturine. Cez leto je to tam podľa mňa až príliš teplé, ale za to na jeseň je to tam úplne úžasné! 

Goodbye my love

Boli sme akurát na svadbe, keď nám zazvonil telefón s tou najhoršou správou. Náš psík Ronfo odišiel do psieho neba. Už začiatkom leta musel absolvovať operáciu, a hoci sa zdalo, že to je každým dňom lepšie, opak bol pravdou. Ostalo tu po ňom také prázdno… 

Moje piatky v pinete

Talianske deti zvyčajne rodičia často zapisujú do denných letných centier, kde majú zaručený program od rána takmer do večera. Toto sa mne až tak nepáčilo, ale našla som malú alternatívu. Dvojhodninový kurz angličtiny v píniovom háji hravou formou raz do týždňa. A zatiaľ čo sa syn „vzdelával“, ja som chodievala na dlhé prechádzky.
Z Marina di Cecina vedie až päťkilometrový úsek píniový hájom do mesta Marina di Bibbona. Hodina chôdze tam, hodina naspäť. A keď potom prišli veľkú horúčavy, užila som si moje dve hodiny sama so sebou alebo s knižkou na pláži. Toto mi bude fakt, ale že fakt chýbať!

Deň na ostrove Pianosa

Dni počas leta sú u nás veľmi rýchle a často aj veľmi rovnaké. Vždy v sobotu privítame nových dovolenkárov, v utorok pizza, vo štvrtok grilovačka, v sobotu doobedu lúčenie. Aj preto občas potrebujeme zmeniť prostredie a nič neriešiť. Ostrov Pianosa je jeden zo siedmich toskánskych ostrovov a jeho výhoda spočíva v tom, že tu fakt nič riešiť nemusíte. Je tu jedna dostupná pláž a jedna reštaurácia. Takže vystúpiš z lode, ideš na nádhernú pláž, naješ sa, a užívaš si more. Najkrajší deň tohto leta.

Najjužnejšia toskánska pláž a Giardino dei Tarocchi

V nedeľu poobede máme voľno aj my. Je to novinka, ktorú sme zaviedli toto leto a je veľmi príjemné vedieť, že aspoň jeden deň v týždni si môžeme niečo naplánovať. Sadli sme si do auta a išli sme. Smer južné Toskánsko a farebný park Giardino dei Tarocchi. Bolo strašne horúco. A hoci sa mi v tomto parku veľmi páčilo, kvôli horúčavám sme si ho len rýchlo prebehli a šli sme sa pozrieť na pláž. Na najjužnejšiu toskánsku pláž. More bolo rozbúrené, takže bola vyvesená červená vlajka. Ale vlny so sebou vždy prinášajú energiu. A dobrú náladu. Tento park spomínam aj v e-booku Po Toskánsku s deťmi.

Pikniky na pláži

Leto sa u nás často nesie v znamení večerných plážových piknikov. Prichádzame na pláž vtedy, keď ostatní odchádzajú. Doma zvyčajne pripravím tradičnú taliansku „pasta fredda“ (recept nájdete aj v e-booku), vezmeme plavky, osušky, v plážovom bare si kúpime mojito, zaplávame si, povečeriame pri západe slnka, a za tmy sa cez píniový les vraciame domov. Toľko som o tom rozprávala, až sme takýto večer usporiadali aj s našimi stálymi hosťami z Holandska. A čo vám poviem, bol to vraj jeden z ich najkrajších dovolenkových zážitkov. Ku šťastiu stačí občas naozaj máličko. Tie jednoduché veci sú vždy tie najlepšie.

Túlanie sa toskánskymi dedinkami

Ešte jeden zážitok mi ostal v pamäti. Tiež sa odohral v nedeľu poobede. Vybrali sme sa len tak do vnútrozemia, bez cieľu. A v tom tam bola, odbočka na mesto Campliglia Marittima. Tisíckrát som išla okolo, ale ešte nikdy som tam nezašla. Zaparkovali sme, a len tak sa prechádzali po mestečku. Zastali sme na aperitív, nechali sme si poradiť, kam ísť na večeru. A za tmy sa opäť vrátili domov. To Toskánsko je také nádherné!

Inak, možno sa vám bude zdať, že je to všetko také úžasné. A nepopieram, tieto neplánované výlety také sú aj v skutočnosti. Ale je to fakt len tá pekná časť toho, čo v lete robíme. A kedysi nebolo ani to, len práca a práca. Takže som veľmi vďačná, že sme si v tom zhone našli priestor na takéto malé milé úniky. Pekný zvyšok leta želám!