Vedeli ste, že aj taká jednoznačná vec, akou je jedenie pizze, má v Taliansku svoje nepísané pravidlá? Sú to maličkosti, ale možno práve vďaka tomu konečne zistíte, ako to s tým „pizzajedením“ funguje tak naozaj. Nenechajte sa zaskočiť a vychutnajte si svoju pizzu ako praví Taliani!
Ešte prv, než vám tu začnem „radiť“, čo nemám celkom v obľube ani ja sama, vám chcem povedať, že tieto poznatky som nadobudla počas rokov života v Taliansku. Už vyše 13 rokov pracujem s turistami, pre ktorých u nás v agriturisme pravidelne počas letnej sezóny chystáme „pizza party“. A všimla som si, že existuje podstatný rozdiel v tom, ako vnímame jedenie pizze my, „netaliani“, a samotní domáci. Dovolím si tvrdiť, že na svoju obľúbenú pizzu sú Taliani mimoriadne hrdí, jej jedenie sa považuje za malý sviatok a existujú nepísané pravidlá, na ktoré jednoducho nedajú dopustiť!
Išli ste už niekedy na pizzu s Talianmi? Ak áno, určite viete, že vybrať si svoju pizzu- jednu na osobu– je zásadné pravidlo. Žiadne „na polovicu“ ani zdieľanie pre Talianov neplatí. Celú celučičkú pizzu každému naservírujú na svojom tanieri. Samozrejme, ak máte menšie deti, tak vám v pizzerii radi donesú prázdne tanieriky nazvyš. Ale keď idete na pizzu ako partička dospelých, tak sa nejak automaticky počíta s tým, že si každý objedná svoju pizzu. Možno si poviete, že zjesť jednu celú pizzu na osobu je príliš. A tiež to tak mám, väčšinou zvládnem tak polku. Ale objednávam si vždy moju celú pizzu a čo sa zvýši, to buď niekto doje, alebo si ju vezmem domov.
Veľakrát sa stáva, že sa hostia divia, keď pred nich na tanieri položia celú, nenakrájanú pizzu. Žiadne trojuholníky. To je tiež také talianske. Taliani si jednoducho svoju pizzu radi nakrájajú tak, ako im to najviac vyhovuje. Niekto na štyri kúsky, niekto na osem. Niekto si z nej odkrajuje kúsok po kúsku. Ale videla som už jesť Talianov pizzu tak, že začali pekne postupne od chrumkavej kôrky, a stred, kde je toho najviac, si nechali ako čerešničku na torte.
Ak si všimnete, tak tie klasické talianske pizze majú okrem paradajkového základu a syru vždy najviac tri ingrediencie. Obľúbenou pizzou pre mnohých je dodnes Pizza Margherita, s paradajkovým základom, mozzarellou a lístkom bazalky na ozdobu. Dokonca mnohí obľubujú aj červenú pizzu „pizza rossa“, len s paradajkovým základom. Samozrejme, v pizzerii nájdete pizze rôznych druhov, ale pravidlo „menej je viac“ platí. Zvyčajne sa počíta paradajkový základ a mozzarella, a k tomu plus tri ingrediencie. Mojou obľúbenou je napríklad pizza s olivami, artičokmi a s prosciuttom. Alebo s nakrájanou zelenou paprikou a štipľavou salámou, ktorú pridávame na pizzu až potom, keď je upečená. Inak, vedeli ste, že ingrediencie ako šunka či saláma sa na pizzu často pridávajú až potom, keď je pizza s omáčkou a mozzarelllou upečená?
Je to tak. Na obed si dáte pizzu málokde a zvyčajne len na turistických miestach. Pre Talianov je jedenie pizze jednoducho malou oslavou života, a do pizzerie sa chodí na večeru. Možno to súvisí s tým, že každý zje jednu pizzu na hlavu, a tak energie neostáva nazvyš, lebo všetku ju spotrebujú na trávenie 🙂
Napriek tomu, že tá červená „šťava“, ktorá je základom takmer každej pizze, môže vyzerať ako kečup, kečupom vôbec nie je, a ani si ho radšej nepýtajte. V Taliansku sa kečup používa nanajvýš k hranolkám. Kvalitná pizza si žiada kvalitnú paradajkovú omáčku, na ktorej výbere si talianski „pizzaioli“ dajú naozaj záležať. Aj preto pizza nikdy nie je ako pizza. Všetko súvisí s kvalitou ingrediencií, a jednou z najdôležitejších je práve kvalitný, poctivý paradajkový základ. Čo sa ananásu týka, k tomu nemám veľmi čo dodať. Ak nájdete na jedálnom lístku pizzu „hawai“, tak ste veľmi pravdepodobne vo veľmi turistickej pizzerii a radšej utekajte kade ľahšie!
Toto by ste nečakali ani vo sne, že? Ja tiež nie. Po tom, čo Taliani kritizujú pizzu s kukuricou, s ananásom a s kečupom, si bez problémov pre deti vypýtajú pizzu s párkom a po jej dopečení ešte pridajú vysmážané zemiakové hranolky ako bonus. Nuž, čo dodať. Ale aby som talianskym deťom nekrivdila, táto pizza vládne skôr na detských oslavách. Inak patrí na prvé priečky obľúbenosti u detských gurmánov klasická „margherita“. A u nás v agriturisme detičky obľúbujú margheritu s pridanou salámou.
Niektoré miesta v Taliansku sa ani rokmi nemenia. Ostávajú plastové stoly so stoličkami, s gumeným kockovaným obrusom a servisom, kde vás obsluhuje celá talianska rodina. Niekedy však práve na takýchto miestach, kde by ste to ani nečakali, nájdete tú najlepšiu pizzu, akú ste kedy jedli. Ideálne, ak je upečená v peci na drevo- „forno a legna“. To je podľa mňa niečo, čo robí z obyčajnej pizze pizzu s velkým „p“.
V Taliansku sa často môžete stretnúť s týmto slovným spojením a je to v podstate talianske pomenovanie pre pizza party, kde všetci sedia za jedným veľkým stolom, a postupne sa na stôl prinášajú rôzne druhy pizze, položia sa do stredu stola a vy takto môžete ochutnávať rôzne druhy. Zvyčajne platí jednotná cena (cca 15 eur za osobu- bez nápojov) a môžete jesť, koľko zvládnete.
Ak u nás platí guláš a pivo, tak pre Talianov platí „pizza a pivo“. A ak nie pivo, tak nanajvýš cola. Je to také talianske. Mne ako milovníčke vína však s pizzou najviac chutí suché šumivé víno „Spumante“, alebo „Prosecco“. Hlavne nech je suché a správne vychladené. A čo vy?
Verím, že vás tieto moje body nijak nezmiatli. Neberte ich prosím ako výstrahu, skôr nech vám poslúžia na pobavenie sa. A nabudúce, keď pred vás naservírujú celú nepokrájanú pizzu, tak si spomeňte na tento článok a v duchu sa usmejte. V Taliansku to tak jednoducho chodí.
Tento článok vznikol na počesť ukončenia sezóny našich letných pizza večerov v roku 2025. Ďakujeme všetkým, ktorí sa týchto večerov zúčastnili a odniesli si so sebou krásne spomienky v Agriturismo Campallegro. S pizza večermi pokračujeme zas od júna 2026! Už teraz sa na vás tešíme.
S láskou
Veronika