Toskánsky denník 2/2026

O tom, že niekedy je najväčším bohatstvom obyčajný deň.

„Aký je dnes deň?“ opýtal sa Medvedík Pu Prasiatka.

„Je pondelok,“ odpovedá Prasiatko.

„Aaah, pondelok, Monday, to je v Agriturismo Campallegro Winesday! Môj obľúbený deň!“

Odpovedá Medvedík Pu a obdivujúc krásnu cyprišovú alej sa pomaličky dostanú k Agriturismo Campallegro.

„Aké pekné miesto. Neviem prečo, ale mám pocit, že ľudia sú tu fakt šťastní,“ zapozerá sa zasnívane Medvedík Pu na zelenú záhradu plnú rozkvitnutých dálií v jesenných farbách. Jeho oko zachytí aj mohutný figovník, z ktorého opadávajú šťavnaté figy, a už by si aj šiel pochutnať, keď sa Prasiatko rozbehne k poliam plným sýtych červených paradajok.

„Ach, koľké bohatstvo. Vedel si, že ‚campo allegro‘ je v preklade šťastné pole? Ale tuto to neznamená len to, ‚campo allegro‘ je v toskánskom dialekte ‚žijem veselo‘.“

„Jasné, že si tu žijú veselo, keď žijú v toľkej hojnosti. Paradajky, figy, víno, ktoré teraz ideme ochutnať. A ešte sme tu aj necelý kilometer od mora! Veď to je raj,“ prekračuje si spokojne Medvedík Pu.

Ale Prasiatko zastane, pozrie sa na Macka, sadnú si spolu pod olivovník a hovorí mu:

„Vieš, Macko, šťastie nie stále spočíva len v hojnosti, teda nie len v tej materiálnej. Niektorí ľudia môžu byť bohatí, čo sa materiálnych vecí týka, ale to neznamená hneď aj to, že sú šťastní. Často možno práci obetujú všetko a prichádzajú tak o dôležitý čas s rodinou, o priateľstvá, o čas len tak byť a nič nerobiť.“

„Dobre, ale keď si bohatý, tak predsa nemôžeš byť nešťastný. Veď si môžeš kúpiť všetko, čo len chceš, môžeš byť jeden deň v Toskánsku a na druhý na opačnej strane zemegule, to je predsa život, keď si môžeš všetko dovoliť a nemusíš len prežívať.“

„Nie vždy to súvisí s bohatstvom, Macko Pu. Niekedy si bohatý a aj tak prežívaš, lebo všetok čas, všetky myšlienky a všetky starosti aj radosti sa ti viažu s prácou a materiálnym svetom. Takže vlastne tiež len prežívaš. A keď si smutný, tak si len kúpiš ďalšiu vec do zbierky, ktorá ťa na chvíľu poteší, a takto dookola.

Niekedy môžeš byť šťastný, aj keď toho nemáš veľa. Lebo vtedy si viac vážiš maličkosti, viac žiješ, nie len prežívaš.

Tešíš sa, keď ťa ranné septembrové lúče pohladia po vlasoch, lebo to znamená, že máme pred sebou ďalší krásny deň. Keď prší, tak si doma urobíš teplý čaj a upečieš slivkový koláč, zapáliš sviečku a dívaš sa von oknom a v duchu ďakuješ, že máš útulný domov a ľudí, s ktorými sa môžeš podeliť o koláčik. Vieš, že nebude pršať večne a že skôr či neskôr vykukne opäť slniečko,
a keď prestane pršať, otvoríš okná dokorán a necháš do domu vpustiť tú podmanivú vôňu po daždi. Vieš, že si nemôžeš kúpiť usadlosť s vinicami, letieť zajtra do New Yorku alebo vykúpiť obľúbený e-shop. Ale vždy o tom môžeš snívať. A samotné snívanie je vždy začiatkom niečoho veľkého, niečoho, čo sa síce zdá byť nedosiahnuteľné, ale keď to potom jedného dňa dosiahneš, tak to je niečo neopísateľné.

Mať sny a pomaličky krok po kroku si ich plniť, to je to, čo nás môže držať pri živote a dávať nám silu, aby sme žili. A nie len prežívali.“

„Aké pekné slová. Tak si poďme spolu vychutnať dnešnú ochutnávku. Musíme žiť, nie len prežívať od jedného jedla do druhého. Vieš, ako je mi niekedy dlho, kým od obeda konečne nastane čas večere? Vtedy naozaj prežívam. A keď si potom sadnem za prestretý stôl, tak to je život! Myslíš, že dnes na ochutnávke bude aj nejaké dobré jedlo? Neviem sa dočkať!“

„Ach, Macko, ty stále premýšľaš len nad jedlom. Ešteže sme v Toskánsku, kde sa rodiny už pri obede rozprávajú o tom, čo budú mať na večeru! My dnes ochutnáme artičoky, ovčí syr pecorino s rôznymi chutney, paradajky s bazalkou, toskánsku salámu s olivami, dokonca sa naučíme, ako ochutnávať olivový olej. A potom, potom nás čakajú tie najlepšie špagety s paradajkovou omáčkou z týchto paradajok, ktoré rastú na poliach okolo. Len lístok bazalky, parmezán a pár kvapiek ohnivého oleja a budeme v gurmánskom raji!“

„Ochutnáme k tomu aj miestne lokálne vína z Bolgheri?“

„Samozrejme, veď dnes je pondelok, Monday, a ten znamená v agriturisme jediné: ‚Winesday‘! Ach, to je život! Poďme sa rýchlo usadiť za krásne prestretý stôl. Vidíš tie krásne dálie? A pozri tie kvety vo váze a… sviečky! Milujem takéto chvíle.
Život je krásny, keď sa žije, a nie len prežíva.“

TEXT: VERONIKA NOVAKOVA