Nájdite sa v čare jesenného Toskánska

Jesenné Toskánsko v sebe nesie kúsok mágie, ktorú nemožno len tak prehliadnuť. Je v každom súste výborného jedla, v každom dúšku vína, v každom slnečnom lúči dopadajúcom na zafarbené vinice. Je v každej olive, z ktorej sa kvapka po kvapke stáva delikátny panenský olivový olej. Ale je aj v každom človeku, ktorý vidí krásy aj v tých najbežnejších maličkostiach. 

Cestovať do Toskánska na jeseň možno nie je úplne pre každého. Chce to trošku tej „gipsy soul“ a nespútanej vôle spoznávať nepoznané. Nebáť sa improvizovať a prispôsobiť sa tomu, čo momentálne krajina ponúka. Mohla by som tu veľkodušne opisovať, aká je jeseň na toskánskom pobreží nádherná. Lebo naozaj je. Ale boli by ste pripravení na verziu, že sa pokazí počasie, obľúbená reštaurácia je pre dovolenku zatvorená a v kúpeľoch majú celý víkend plne obsadené? Viete si vôbec predstaviť prechádzku po pobreží, kde fúka silný vietor a sila vĺn je nespútaný boj ich ohurujúcej energie? Toto nie je to, čo sa dočítate v bedekroch, kde je všetko úžasné. Toto je realita toho, čo tu je naozaj. A ak si ju dovolíte prežiť naplno, naplní vás pocitom šťastia a pozitívnej energie. 

Myslím si, že jeseň je ideálne obdobie na spomalenie. Po dlhom pracovnom lete prichádza čas na oddych aj pre všetkých domácich. Prichádza čas na doplnenie zásob energie. Na toskánske pobrežie sa vráti pokoj a malomestský život. Mnohé podniky zatvoria svoje brány pre zimný spánok. A všetky aktivity sa od mora presunú na námestia toskánskych miest a dedín.

Október je posledný mesiac, kedy to tu ešte ako tak žije naplno. Je to mesiac, v ktorom sa miešajú aj rôzne stereotypy. Po prechádzke mestom stretnete ľudí v páperových bundách a čižmách, a ak tipujete, že ide o domácich, tak tipujete správne. Pretože v plavkách na posledných lehátkach na pláži nájdete väčšinou dovolenkárov. Je to také divné, vidieť na jednej strane leto, ktoré odchádza, a na druhej už zimu.

Ja som niekde medzi tým. Ráno vyprevádzam syna do školy v čiapke a kabáte, na obed si vykračujem v tielku a večer by som už najradšej zakúrila v krbe. Ale to ešte kľudne môže počkať. Ako vravia domáci, kúrenie sa zapína až potom, keď prejdú „i morti“, teda „Sviatok všetkých svätých“. Mám pocit, že tá pravá jeseň prichádza práve po tomto dátume. Ten čas predtým, celý október, by som kľudne nazvala predĺženým babím letom, ktoré trvá často aj mesiac. A že je to ten najkrajší mesiac v roku, o tom vás asi nemusím presviedčať, že?

Jeseň v Toskánsku sa spája aj s novými surovinami, ktoré po dlhom lete obohatia jedálenské stoly. Jedným z najdôležitejších protagonistov sú olivy, ich zber a následné spracovanie do formy tekutého zlata. Je to niečo, na čom si všetci farmári dávajú naozaj záležať a väčšinou sa z toho ešte nestala turistická atrakcia. Aj keď, zažiť olivobranie a následnú návštevu „il frantoio“ je niečo, čo si budete pamätať stále. Dodnes si spomínam, ako som toto celé zažila prvýkrát. Tá vôňa, ktorá sa nesie po celej lisovni. A tá fosforovo zelená farba. Doma sme si ním potom pokropili chlebík a touto kombináciou by som si pokojne vystačila na celé nadchádzajúce obdobie. K tomu pohár červeného vína a je z toho dokonalý gurmánsky zážitok.

Apropo, k tomu pitiu vína. Môže sa zdať, že sa tu víno pije neustále. Veď aj ja mám takmer na všetkých fotkách v ruke pohár. Ale nie je pitie ako pitie. Víno je v Toskánsku súčasťou životného štýlu, ktoré je vždy nakombinované s jedlom. Kde sa pije víno, tak bude zaiste aj nejaké chutné jedlo. Aj keď si objednáte pohár ako predvečerné aperitívo, prinesú vám k nemu zvyčajne niečo malé pod zub.

Na jeseň , keď skončí vinobranie a vinári sa z viníc presunú do pivníc, začína obdobie červeného vína. Tu v okolí, kde žijem, máme hneď tri vinárske oblasti. Práve víno je to, čo sem v roku 2009 pritiahlo aj mňa. Až tu som zistila, že za vínom je celá kultúra, že vybrať a nakombinovať tú správnu fľašu je alchýmia, ktorej taje ma tak zaujali, že som sa tejto téme začala venovať aj profesionálnejšie. Aj preto ma môžete vidieť často s pohárom v ruke. Lebo na to, aby som nejaké víno či vinárstvo mohla opísať, musím si ho najprv na vlastnej koži ochutnať a vychutnať. Je v tom niečo zázračné. Je za tým celý proces, ktorého jedinečnosť dotvárajú detajly. Práve detajly robia z každého vinárstva jedinečné vinárstvo. Každé jedno má svoju originálnu filozofiu, štýl výroby a spracovania, až po voľbu etikety či uzáveru fľaše. A nezabudnime na ručnú prácu vo viniciach. Lebo to je to, čo vidím za každou jednou fľašou vína. Sú za ňou hodiny práce, alchýmie a obrovskej vášne pre jej výrobu.

Ak by som sa mala vydať do jesenného Toskánska, tak by som sa ubytovala niekde na vínnej ceste medzi Bibbonou a Castagneto Carducci. Alebo možno aj priamo v Bolgheri. Rovno v srdci autentického Toskánska, kde sú kopce, vinice a olivovníky a tradičné pochúťky vnútrozemia. Ale dosť blízko k tomu, aby som mala more na dosah. Lebo tie prechádzky po pláži, slnkom zaliatej, alebo pochmúrne sivej, majú ten zázračný x-faktor, ktorý tu v lete len tak nenájdete. Jesenné Toskánsko nie je pre každého. Je pre tých, ktorý vedia rozjímať, prijať deň za dňom to, čo táto bohatá krajina prináša a nemať pri tom žiadne očakávania. Len tak si odtiaľto môžete so sebou odniesť pokoj v duši. A ako bonus aj túžbu vrátiť sa. Zas a znova…  

Ak raz budem písať romány, tak ich chcem písať počas toskánskej jesene. Budem sedieť za písacím stolom, spoza ktorého budem mať výhľad z kopca priamo na široké more a slnkom zaliate toskánske ostrovy. Budem pri tom popíjať mätový čaj, ktorého lístky si odtrhnem zo záhradky. A keď potom slnko začne pomaly zapadať, nalejem si pohár sýteho červeného vína, pokropím hrianky s čerstvým olivovým olejom a budem sa dívať na toto senzačné prírodné predstavenie, až kým nenastane večer a tma, ktorej vládne svetlo sviečok, ohňa v krbe a voňavého ragú bublajúceho v hrnci. A potom budú pečené gaštany. A hrubé pletené svetre, v ktorých je to snívanie ešte príjemnejšie. Jesenné snívanie s otvorenými očami je jednou z mojich najobľúbenejších aktivít. A tie kulisy, tak tie ešte viac podnecujú to ohromné divadelné predstavenie odohrávajúce sa v mojich rozvetvených myšlienkach.  

Ak sa Vám moje slová o jesennom Toskánsku páčili, a chcete pokračovať v čítaní, stiahnite si bezplatne e-book
10 dôvodov prečo navštíviť toskánske pobrežie. A ak patrí Toskánsko ku krajinám, ktoré chcete navštíviť, tak určite oceníte jedinečný e-book Po Toskánsku s deťmi, vďaka ktorému si s ľahkosťou naplánujete dovolensku vašich snov. A ak vás zaujíma môj príbeh o tom, ako som sa vlastne do Toskánska dostala, tak klikajte tu —–> Alebo si môžete len tak prejsť články u mňa blogu La dolce vita, v ktorých nájdete veľa zaujímavostí zo života v tejto krásnej krajine.

Texty aj fotografie podliehajú autorským právam (c)2021 ladolcevita.sk