Valencia s deťmi: Mesto budúcnosti, voňavých pomarančov a chutnej paelly

300 dní do roka tu svieti slnko, história je obotkaná zeleným parkom a všetky chodníky vedú priamo na stredozemné pobrežie. Vitajte vo Valencii, v meste kde sa zrodila paella a kde horúca španielska nátura koluje v rytmoch vášnivého flaminga.

Vybrať sa na výlet do slnečnej Valencie počas sychravých zimných mesiacov bol jednoznačne skvelý nápad. Celé mesto je veľmi rozumne pospájané hromadnou dopravou, takže sa zaobídete aj bez auta a s metrom sa pohodlne dostanete všade.

Určite si budete klásť otázku, v ktorej časti sa ubytovať. Ak si zvolíte priame centrum, budete medzi historickými budovami a nabielo vydláždenými ulicami, ktoré sa prelínajú so zeleňou, detskými ihriskami v tieni parkov, a všadeprítomnými pomarančovníkmi. Pri pohľade na nich mám okamžite chuť na vychladenú čerstvú pomarančovú šťavu, ktorú si môžete kúpiť v malých stánkoch roztrúsených po meste. Dýcha to tu sviežosťou a svižným tempom, na ktoré sa naladíte veľmi rýchlo.

Centrum Valencie má krásnu atmosféru. A tiež krásne detské ihriská.

Sangria, la la la.

Centrum mesta priam láka usadiť sa v niektorom bare s terasou, ktoré okoloidúcich lákajú na chutné tapas. A vychladenú sangriu, samozrejme. Z niektorých výkladov na vás ladne vykukujú a lákajú malé chlebíčky, bohato obložené všetkým možným. Zeleninové nátierky, ančovičky, s vyprážanými kroketami, so šunkou, s hubami, s chobotnicou.

A čo ma prekvapilo najviac, je systém akým to tam funguje. Tieto „jednohubky“ si totiž na tanier nakladáte sami, v strede je zapichnutá špajdlička, a po konzumácii odovzdáte tanier pri pokladni, kde starší pán, zrejme majiteľ, spočíta špajdličky a na základe toho vám urobí účet. V čase, keď sme tam boli my, stál jeden chlebíček 2 eurá.

Historický bar s pravou valencijskou atmosférou.

Ale aby ste si nemysleli, že je to nejaké samoobslužné bistro, tak to vôbec nie. Najprv vás usadia k stolu, ak máte to šťastie, že voľný stôl nájdete. Ak nie, tak sa postavíte do radu a počkáte si. Potom si objednáte pitie, a až potom sa pôjdete obslúžiť k vitríne. Španieli väčšinou holdujú čapovanému pivu, ale my ako turisti si objednávame sangriu a „Acqua de Valencia“, miešaný drink typický pre toto mesto, ktorý pozostáva z cavy (španielske šumivé víno), pomarančového džúsu, vodky a ginu. Je to živá voda, ktorá vás zaručene preberie do tanca. 🙂

TIP: Mercato centrale: V centre mesta nájdete aj kryté trhovisko so všetkým, čo si len môžete predstaviť. Čerstvá zelenina a ovocie, mäso, šunky, syry. Ale hlavne ryby a morské plody. Špecialitou tohto miesta sú čerstvé ustrice, ktoré sa kupujú na kusy, a ktoré vám nožíkom otvoria priamo pred vami. Môžete si ich pokropiť aj citrónom, a zapiť pohárom vychladenej cavy! Toto je zážitok, ktorý vo Valencii nesmiete vynechať.

Mesto v pohybe

Atmosféra centra je veľmi pulzujúca a živá. Lebo zatiaľ čo turisti vysedávajú na terasách so sangriou, miestni športujú. Celkovo toto mesto žije pohybom a športom. V zdravom tele, zdravý duch. Celým centrom mesta totiž vedie park Jardines del Turia, ktorý je bývalým korytom rieky. A práve tento park je miestom, kde sa behá a cvičí vo veľkom.

A nie len to. Valencia je mestom s najlepšie vybavenými cyklistickými dráhami, vďaka ktorým si mesto môžete pohodlne a relatívne rýchlo pozrieť práve vďaka rýchlemu premiestňovaniu na bicykli. Kľudne aj s deťmi, pretože asi nikde som sa necítila na cyklistickej dráhe tak bezpečne, hoci v centre mesta, ako práve vo Valencii. Celkovo toto mesto praje rodinám s deťmi. Na každom kroku nájdete detské ihriská.

To najlepšie a najkrajšie aké som kedy videla je práve v parku La Turia. Práve tu nájdete Gulliverov park, miesto, kde leží obrovská postava Gullivera, ktorá slúži ako veľmi efektívne a rozumne postavené ihrisko. Pozor, odporúčam absolvovať spolu s vašimi deťmi, pretože ich veľmi ľahko stratíte z dozoru, keďže je to celé prespájané podchodmi a schodmi, či dlhočiznými šmýkaľkami. Hodina v tomto parku sa vyrovná dokonalému workoutu aj pre dospelých. Za mňa 10 bodov z 10-ich.

Mesto umenia a vedy

Mesto v meste, tak by som nazvala časť, v ktorej sa nachádza futuristický komplex Ciutad de les Arts i les Ciènces, ktoré tvorí vedecké múzeum, planetárium, palác umenia a obrovské akvárium. Presne takto nejak si predstavujem mesto budúcnosti. Svetlé majestátne budovy sa odrážajú na umelej vodnej hladine, kde sa môžete aj člnkovať či previezť na elektrickom paddleboarde. Vravím, úplne ako z iného sveta. Keby v príjemnom vonkajšom bufete s klasickým paninom so salámou chorizo nepoletovali všade holuby, vydržala by som sa dívať dostratena celé hodiny.

Keďže je tu toho, čo môžete vidieť, strašne veľa, tak sme si to rozdelili na dva dni. Jedno popoludnie sme si pozreli vedecké múzeum, kde si deti môžu všetko vyskúšať, chytiť, preskúmať. Tri poschodia plné zaujímavostí. Nechcela by som sa tu veru stratiť! Čo ma však veľmi príjemne prekvapilo, bolo akvárium, L‘oceanogràfic, ktoré je fakt obrovské a prekrásne. Môžete sa prechádzať medzi kontinentmi a objavovať morský svet v nich, môžete si pozrieť delfíny a keď vyhladnete, nájdete tu aj reštauráciu s podmorským svetom. Čo tak obed s výhľadom na plávajúce ryby a žraloky?

V prístave

Moderný prístav vo veľkom využívajú aj výletné lode, ktoré tu kotvia počas plavby Stredozemným morom. Táto časť mesta je podľa mňa mixom priemyselného mesta a miesta, kde to žije. Aj tadiaľto vedú kvalitné cyklistické dráhy, ktoré vás donesú až na modernú prímorskú promenádu plnú barov, reštaurácií, hotelov, ale aj plážových volejbalistov, ktorí trénujú na osvetlenej pláži až do noci.

Dlhá široká piesočnatá pláž je ideálna pre rodiny s deťmi, kde sa dá relaxovať celoročne. Kúpanie mimo letnej sezóny je podľa mňa aj tu skôr len pre otužilcov. Pre mňa bola voda v mori studená, a aj napriek tomu, že vonku svietilo slnko a bolo príjemných 20 stupňov.

Stredozemné pobrežie vo Valencii a v jej okolí.

My sme si prešli celé pobrežie mestských pláží Valencie na bicykli a v časti Malvarossa sme si dali chutný obed na promenáde. Len kúsok odtiaľ je aj kontroverzná rybárska štvrť El Cabanyal, ktorá sa mne zdala byť zo začiatku veľmi idylická. Rady malých farebných poschodových domčekov s pestrofarebnými stenami a dlaždicami vyzerajú ako z filmu. Už som sa videla ako tu s priateľmi oslavujeme život na terase nášho prenajatého apartmánu.

Ale späť do reality. Kedysi to bola rybárska štvrť, ktorá momentálne opäť zažíva rozkvet. Nadšenie ma prešlo, keď som zistila, že idylka končí po prvých dvoch radoch zladených farebných domčekov. Tam sa totiž odhalila skrytá tvár Valencie a jej gypsey osadenstvo, ktoré svoje okolie nijak nešetrilo ani neskrášľovalo. V noci by som tadiaľ asi ísť sama nechcela.

V každom prípade, toto je to, čo mám počas city-breakov rada, pretože nie je všetko len to pozlátko, ktoré nájdete v nablýskanom centre mesta. Takéto autentické miesta dotvárajú kolorit celkového dojmu z mesta. A aj káva a sangria boli v tejto časti lacnejšie a chutnejšie ako priamo v centre. 🙂

TIP: Český pub Bernard: Do Valencie sme dorazili vo večerných hodinách, a hneď prvé, na čo sme narazili pod našim airbnb domom bol Pub Bernard. Keď som začala listovať jedálnym lístkom, kde sa objavili aj české názvy ako smažák, nakladaný hermelín a guláš, tak mi bolo hneď jasné, že sme v českom pube. To len pre prípad, kebyže dostanete chuť na domácu kuchyňu vo Valencii.

Kam na najlepšiu paellu

Čo si ako prvé vybavíte, keď sa povie Valencia? Paella, samozrejme. Vedeli ste, že tá pravá valencijská paella sa robí z ryže, ktorú pestujú na neďalekých ryžových poliach, a že jej hlavnými ingredienciami je kuracie a zajačie mäso? My sme sa na odporúčanie vybrali priamo do oblasti, kde sa pestuje ryža a kde sa vraj podáva tá najlepšia paella v Španielsku, do prírodnej rezervácie L’Albufera, kam sa ľahko dostanete aj hromadnou dopravou. Je to miesto, kde kľudne strávite aj celý deň, pretože sa môžete nechať previezť loďkou na rozsiahlych jazerách prírodnej rezervácie a pozorovať vtáctvo. Ideálne počas západu slnka, kedy je to fakt romantika.

Na obed sa vyberte do niektorej z lokálnych reštaurácií, kde to žije paellou. Na tú tradičnú sa čaká aj hodinu, ale keďže ja zajačiemu mäsu neholdujem, objednali sme si „paella marisca“, z morských plodov. Servírujú ju priamo na typickej panvici, v ktorej sa pripravuje. Vedeli ste, že paella sa počas prípravy nemá miešať, ale ryža sa má tak trochu pripiecť, to preto je jej príprava časovo náročnejšia? Paellu pripravujú zvyčajne minimálne pre dvoch, ale pozor, tie porcie sú fakt obrovské. Našťastie, do chrumkava upražená ryža s krevetami ide dole hrdlom ľahšie s dúškami vychladenej „cavy“. Dokonalý španielsky gastronomický zážitok.

Celý dobrodružný road trip, ktorý som absolvovala s mojou rodinou nájdete v mojom eBooku Road Trip do Španielska: Valencia s deťmi a so psom. Keď som začala písať tento článok, tak sa mi ako prvé vynorili tie najkrajšie spomienky. Potom však prišli také tie menej priaznivé, na ktorých sa dnes už smejem, ale vtedy tam mi do smiechu nebolo. Ak vás zaujíma, aký bol tento road trip skutočne, bez prikrášľovania, tak si stiahnite jeho plnú verziu a “true story”. Verím, že Vás zabaví aspoň tak, ako som sa bavila ja pri jej písaní. Príjemné čítanie a dajte mi vedieť, ktorú verziu preferujete.

Text a fotografie : Veronika Nováková