TIP na výlet v južnom Toskánsku: Spoznajte Capalbio a kúzelný park „Il giardino dei Tarocchi“

Verte alebo nie, v Toskánsku existuje ešte aj po 10 rokoch, čo tu žijem, toľko miest, kde som ešte nikdy nebola. Raz mi jeden hosť povedal, že kebyže žil v Toskánsku on, tak by chodil neustále niekam na výlety, pretože je to veľmi inšpiratívna krajina. Čo je pravda, ale ak si chcete dopriať výlet so všetkým, čo k tomu patrí, napríklad aj s chutným obedom, kávičkou, zmrzlinou, aperitívom, vstupenkami na pekné miesta a aj samotná cesta niečo stojí, keďže talianske dialnice patria k tým najdrahším, tak to výletovanie každý deň zas v bežnom živote úplne reálne nie je. O to viac si užívam tie dni, keď sa nám podarí vyraziť niekam, kde to ešte nepoznám. Lebo občas stačí zmeniť vzduch a okolie, hoc aj na jeden deň, a zrazu sa objaví nový príval energie a za každým si potvrdím, aké je to naše Toskánsko krásne a aká som vďačná, že tu môžem žiť. 

Tieto schody v Capalbio doslova žiadali o usadenie sa a o krásnu fotku.

Počas letnej sezóny u nás v agriturisme nemáme veľa príležitostí na nejaké väčšie výlety, ale máme voľné nedeľné popoludnie, a keď si to vopred zariadime, tak aj celý deň. A tak vás dnes vezmem s nami na výlet do južného Toskánska, do klasického toskánskeho mestečka Capalbio na kopci, ktoré mne osobne veľmi učarovalo a pozrieme sa aj do magickej záhrady, ktorá bola hlavným cieľom našej cesty. A potom vám prezradím aj to, ktorá je úplne posledná, najjužnejšia pláž toskánskeho pobrežia a čo sa tam dá robiť. 

Il Giardino dei Tarocchi v južnom Toskánsku.

Konečna voľná nedeľa, to chce raňajky v bare s cappuccinom a croassantom a počas nich priniesť rozhodnutie, kam si to dnes namierime. Ja rada spoznávam nové miesta, pretože ten fakt, že sa premiestnim o 150 kilometrov ma dobíja novou energiou, ktorú potom čerpám počas dlhých pracovných dní. Chceli sme niečo, kde sme ešte nikde neboli, aby tam bolo  niečo zaujímavé pre deti a ideálne aby bola blízko aj pláž, kde by sme sa mohli schladiť vo vlnách Tyrhenského mora. Toto všetko sme našli v južnom Toskánsku, v okolí mesta Capalbio, ktoré je okrem krásneho centra známe aj tým, že v jeho blízkosti je pestrofarebný park Giardino dei Tarocchi, o ktorom píšem aj v mojom eBooku „Po Toskánsku s deťmi“. 

Milujem tieto naše nedeľné pomalé spoznávacie výlety, vďaka ktorým čerpám energiu počas dlhých pracovných dní v letnej sezóne.

Park Giardino dei Tarocchi otvára až poobedňajších hodinách, tak sme sa rozhodli preskúmať blízke mestečko Capalbio, ktoré sa vyníma na kopci a vidieť ho už z diaľky. Zaparkovali sme na platenom parkovisku, ktoré bolo priamo v centre, a hoci to nebolo najlacnejšie, stačilo pár krokov a boli sme v centre diania. Ešte pred vstupom do centra nás hneď vľavo zaujala typická toskánska reštaurácia s výhľadom do okolitej krajiny, a keďže bol čas na obed, bola nedeľa, a tu pre nás mali voľný stôl, šli sme najprv rovno na obed. Bolo to jedno z tých miest, kde vám ešte donesú  víno „vino della casa“ v porcelánovej karafe a čas tam nejak zázračne stojí. Dala som si tu výborné rizoto z červenej repy s gorgonzolu, ktoré bolo fakt chutné a môj syn neodolal klasickým „tortelli maremmani“. Sú to v podstate väčšie ravioli plnené špenátom a ricottou, a na vrchu je klasická omáčka z mletého mäsa: tzv. ragú. 

Dívajte sa na svoje jedlo v Toskánsku tak, ako sa díva môj syn na jeho obľúbené ravioli „maremmani“.
To ja som mala gurmánsky zážitok vďaka cvikľovému rizotu s gorgonzolou.

Capalbio je stredoveké mesto na kopci a je obkolesené hradbou, po ktorej sa môžete prejsť okolo celého mesta.  Nachádza sa cca 40 kilometrov pod Grossetom a v niektorých príručkách ho označujú aj ako malé Atény. Prvé dôkazy o živote v tomto meste boli poznamenané už v roku 805 a známy kostol Chiesa San Nicola s krásnymi freskami bol postavený v 12. až 13. storočí. Veľkým zážitkom pre malých aj veľkých je prechádzka po vysokých murovaných hradbách tzv. „le mura“, samozrejme len ak sa nebojíte výšok. Môže tam tiež fúkať silný vietor, ktorý aj mne takmer odvial klobúk. Čo sa mi však páčilo najviac, to sú kamenné domy a úzke ulice, ktoré si domáci vyzdobili všadeprítomnými pestrofarebnými kvetmi, takže je to veľmi fotogenické a kamenné schody priam lákajú usadiť sa a rozjímať. V meste nájdete kaviarne aj príjemné lokály, a ak chcete dobrú zmrzlinu, kam chodia aj domáci, tak tú nájdete na Piazza Magenta blízko kostola. 

Celé mesto Capalbio je obkolesené takýmito múrmi, odkiaľ sú nádherné výhľady do okolitej krajiny. A tieto malé námestíčka, jednoducho nádhera!

V Capalbiu sme spolu s obedom strávili asi dve hodiny a potom sme sa presunuli k nášmu cieľu- k slávnej záhrade pod holým nebom „Il Giardino dei Tarocchi“, ktorá sa nachádza v oblasti Garaviscchio. . Lístky sme si kúpili online ešte počas obeda, pretože sa dajú zakúpiť jedine cez internet, pokojne aj na mieste činu, ale kasu tam budete hľadať márne. Na moje pomery tam bolo dosť veľa ľudí, a tiež veľmi teplo. Našťastie v záhrade sú miesta, kde je aj tieň, ale tým, že otvárajú len poobede, bolo tam fakt strašne teplo. V tejto záhrade, plnej farebných umeleckých diel vytvorených umelcom Niki Saint Phalle-om môžete rozjímať a pohybovať sa úplne slobodne, pretože tu nerobia vedené exkurzie, ale každý si túto dvojhektárovú záhradu lemovanú olivovým sadom môže prejsť sám. Odporúčaná doba návštevy sú dve hodiny a počet ľudí v záhrade je obmedzený- to preto tie lístky online. A keď je kapacita naplnená, tak vám predajú lístky až na ďalší turnus.  

Celá záhrada „Il Giardino dei Tarocchi“ je posiata pestrofarebnými sochami a celé to má taký španielsky nádych, až budete mať pocit, že ste v úplne inom svete.

A čo sú vlastne tie tarocchi? V presnom slova zmysle sú to tarotové karty, ktoré sú prevtelené do pestrofarebných sôch pokrytých mozaikami,  alebo miliónmi miniatúrnych kúskov zrkadla. Tento park je veľmi zaujímavý aj pre dospelých, nie len pre deti. Ale keďže sú rôzne sochy aj interaktívne, dá sa na nich vyliezť, vliezť či podliezť, pri niektorých hrá hudba a v strede areálu je aj zrkadlová sieň, plná zrkadiel rôznych tvarov a veľkostí a tieto dokážu vyčarovať rôzne vtipné postavy, takže je to veľká zábava pre všetkých. Sochy dosahujú výšku 12 až 15 metrov a symbolizujú tarotové karty a čarovný svet, v ktorom sa prelína realita so snom. Jedná sa o jediný park svojho druhu v Taliansku, je pod šírym nebom, a skvele zapadá do kontextu krajiny, ktorá sa v tejto časti volá Maremma. 

Zrazu sa ocitnete v úplne inom svete s psychadelickým nádychom.

Niki de Saint Phalle začal navrhovať a inštalovať sochy do záhrady už v roku 1979, ale prvýkrát bola pre verejnosť otvorená až 15.5. 1998. Kvôli svoju špecifickému aspektu a magickej atmosfére, ktorá sa šíri celou záhradou, je park otvorený len v istej časti roka, a to od apríla do polky októbra. Je to miesto, kde veľmi ľahko zabudnete na realitu a ocitnete sa v magickom svete, z ktorého sa vám nebude chcieť odísť. Mne celá architektúra pripomína tak trochu Gaudiho mozajkový Park Guell v Barcelone, takže som si vôbec nepripadala ako v Toskánsku. Park je vedený nadáciou Giardino dei Tarocchi, ktorá z príjmov udržiava túto záhradu v jej najlepšej forme. Celý lístok stojí 14 eur, detský od 0-6 je zadarmo, od 7 do 22 rokov sa platí 9 eur. Lístky zoženiete jedine online na oficiálnej stránke parku ilgiardinodeitarocchi.it. 

V parku „Il Giardino dei Tarocchi“ si na svoje prídu malí aj veľkí.

V záhrade Il Giardino dei Tarocchi sme sa zdržali necelé dve hodiny, pretože sa z nás doslova lial pot. Takže sme si to namierili rovno k moru. Bola som veľmi zvedavá, aké sú tieto pláže, pretože som tu nikdy predtým nebola. Po ceste na pláž sme šli aj okolo známeho jazera Lago di Burano, ktoré je prírodnou rezerváciou: Riserva naturale WWF del Lago di Burano, kde okrem rozmanitého vtáctva nájdete aj motýliu záhradu „Il giardino delle farfalle“. My sme sa pobrali ďalej, na úplne poslednú, najjužnejšiu toskánsku pláž, ktorá aj nesie názov „ultimaspiaggia“ a za ktorou už začína región Lazio. Tu sme našli dlhé piesočnaté pláže, kde súkromnú pláž vystriedala dlhá voľná pláž s pieskom. V deň keď sme tam boli však strašne fúkal vietor a vlny boli naozaj také obrovské, že sme sa neodvážili vojsť do mora viac ako po kolená. Ale ten vzduch. Vedeli ste, že keď je more takéto rozbúrené, tak je vo vzduchu oveľa vyšší výskyt jódu, ktorý pôsobý ako prírodný aerosol?

Poobedie na pláži spolu cez leto, to bol donedávna len sen. Ale našťastie sme našli priestor aj na odpočinok, aby sme potom mohli v agriturisme bez problémov fungovať.

My sme dýchali, sedeli na pláži, syn si z piesku postavil pohodlné lehátko, ja som si dala prechádzku po pobreží, pretože to je moja najobľúbenejšia plážová činnosť. Potom sme sa obliekli a vybrali sa späť k autu. Boli sme unavení, ale tak príjemne, že sa nám už nechcelo ísť nikam, ani do reštaurácie na večeru, tak sme si v Autogrille po ceste dali panino a domov sme prišli akurát keď sa zotmelo. Bol to nádherný výlet, na ktorý rada spomínam a ktorý vám odporúčam, ak chcete v Toskánsku zažiť niečo iné, špeciálne. S deťmi, alebo aj bez.  Viac tipov na overené a vyskúšané výlety po Toskánsku s deťmi nájdete v rovnomennom ebooku alebo si u mňa na blogu môžete prečítať článok „Toskánsko s deťmi: Nezabudnuteľné dobrodružstvo pre malých i veľkých“.

Toskánsko s deťmi je jednoducho veľká zábava. Môžete si spojiť morské zážitky spolu s tými vo vnútrozemí.

Autorka článku: Veronika Nováková

Fotgrafie: Veronika Nováková, Marco Orfanelli

Som novinárka a autorka e-booku "Po Toskánsku s deťmi. Už 10 rokov žijem na toskánskom pobreží, milujem písanie a fotenie a prostredníctvom mojich príbehov a fotografií vás rada prenesiem do milovaného Talianska, kde vás pozývam nahliadnuť do povestnej "La Dolce Vita". Môj príbeh si môžete prečítať tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.